Trávnik v horúčave a suchu: budúcnosť trávnych zmesí na Slovensku
Ako sme sa aj toto leto presvedčili, veľká časť intenzívnych trávnikov je v našich končinách dlhodobo ťažko udržateľná. Ak nie sú výdatne zásobované vodou a živinami, počas vysokých teplôt v suchých letných mesiacoch strácajú nielen estetickú a ekologickú hodnotu, ale aj základnú funkčnosť pre človeka. Prestávajú slúžiť na pohyb a pobyt, v extrémnych prípadoch strácajú protieróznu funkciu a často sa stávajú ideálnym priestorom na šírenie nežiaducich burinových druhov.
Je to dôvod, aby sme od trávnikov v sídlach upustili? Nie nevyhnutne. Predstava, že trávnik je jednoducho neekologický rozmar, je zavádzajúcim zjednodušením. Treba si však pripustiť, že naše domáce trávne druhy mierneho pásma už v niektorých lokalitách nedokážu spoľahlivo fungovať a bez výrazných zásahov zvládať klimatickú realitu. Tá nám však zároveň otvára možnosti využitia nepôvodných druhov tráv, ktoré dobre znášajú horúčavy a zostávajú zelené a mechanicky funkčné aj pri teplotách výrazne nad 30 °C.
Ak ich zavedieme do praxe, možno ušetríme nielen vodu, ale aj nervy a pomôžeme krajine, pretože obmedzíme priestor na šírenie burín a inváznych druhov – čo je v prípade využitia nepôvodnej trávy samo osebe pomerne paradoxné.
Trávy C3 a C4
Na vysvetlenie: trávne druhy možno rozdeliť okrem iného podľa spôsobu fixácie oxidu uhličitého. Naše domáce trávy mierneho pásma využívajú mechanizmus, pri ktorom je prvým stabilným produktom fixácie CO₂ zlúčenina s tromi atómami uhlíka (C3). Trávy prispôsobené vysokým teplotám (C4) si vyvinuli mechanizmus, pri ktorom je prvým produktom fixácie uhlíka štvoruhlíkatá zlúčenina – oxalacetát, následne typicky malát či aspartát.
Vďaka tomuto mechanizmu dokážu rastliny C4 zvýšiť koncentráciu CO₂ v okolí enzýmu Rubisco, čím výrazne obmedzujú jeho reakciu s kyslíkom a následnú fotorespiráciu. Tá sa pri rastlinách C3 pri vyšších teplotách stáva významnejšou, je energeticky náročná a prispieva k zníženiu efektívnosti fotosyntézy a obmedzeniu rastu.
Tento princíp pomáha vysvetliť, prečo trávy mierneho pásma (C3) pri vysokých teplotách v porovnaní s teplomilnými trávami (C4) postupne strácajú rastovú výkonnosť, zatiaľ čo trávy C4 môžu veselo pokračovať v raste.
Trávy C4 v strednej Európe
Hoci je odolnosť tráv C4 voči vysokým teplotám a suchu vo všeobecnosti vyššia, tieto druhy často narážajú na mráz, ktorý im neumožňuje prežiť v našich podmienkach. Medzi výnimky patrí prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon), známy aj pod českým názvom troskut prstnatý. Hojne sa využíva v Severnej Amerike aj južnej Európe, no komerčne sa uplatňuje aj na golfových ihriskách v Rakúsku či vo verejnej zeleni Bratislavy. Na slovenskom trhu ho nájdete napríklad v trávnej zmesi COSTA pre mimoriadne suché podmienky.
Ďalšími druhmi znášajúcimi mráz sú byvolia tráva (Bouteloua dactyloides), ktorá je však pre svoj slabý rast vhodná iba na extenzívne trávniky, a zoysia (Zoysia japonica), ktorá je už rozšírená v trávnikoch v Rakúsku aj na Slovensku.
Prstnatec obyčajný a jeho medzidruhové hybridy predstavujú teplomilné trávy odolné voči miernejším mrazom. Tento druh sa javí ako vhodný do nížin strednej Európy. Zjednodušene možno povedať, že jeho využitie prichádza do úvahy všade tam, kde sa darí komerčnému pestovaniu viniča. Úspešne ho uplatňujeme na južnom Slovensku aj na južnej Morave. Jeho výhodou je veľmi vysoká odolnosť voči záťaži a schopnosť regenerácie. Nevýhodou je pomalší rast na jar a skorší nástup dormancie na jeseň.
Niektoré nové odrody majú kratšiu zimnú dormanciu, vhodnejšiu pre naše podmienky, a výrazne zvýšenú mrazuvzdornosť.
Zoysia je špecifická svojím pomalým počiatočným vývojom. Na druhej strane je obľúbená pre svoju celkovú nenáročnosť a pomalý rast, ktorý výrazne znižuje frekvenciu kosenia počas roka. Pomaly regeneruje, znáša bežnú aj silnú prevádzkovú záťaž a v porovnaní s prstnatcom lepšie zvláda mráz. Pre veľmi pomalú regeneráciu však nie je príliš vhodná na pravidelnú intenzívnu záťaž.
Jej využitie je teoreticky možné v rodinných záhradách aj vo verejnej zeleni. Pre pomalý počiatočný vývoj porastu je však vhodnejšie založenie z predpestovaného trávnikového koberca. Z tohto dôvodu sa v našich podmienkach zakladanie čistým výsevom využíva zatiaľ iba experimentálne.
Životaschopné trávy C3
Okrem spomenutých druhov C4 existujú aj trávy mierneho pásma (C3), ktoré zvládajú horúčavy lepšie. V porovnaní s trávami C4 pri nich nebýva takým problémom odolnosť voči mrazom.
Najvýznamnejšia je kostrava trsteníkovitá. V minulosti sa využívala najmä v poľnohospodárstve, no vďaka jemnejším a kompaktnejším odrodám z posledných rokov je čoraz populárnejšia aj v intenzívnych trávnikoch. Jej obľuba rastie vďaka nižším nárokom na vodu a vysokej odolnosti voči záťaži, za ktoré vďačí svojmu mohutnému a hlbokému koreňovému systému.
Zaujímavou cestou môžu byť aj nové odrody lipnice lúčnej, ktoré ponúkajú širokú variabilitu vlastností a v niektorých prípadoch dokážu veľmi dobre zvládať sucho. Vďaka pokroku v šľachtení sú navyše na trhu aj veľmi rýchlo klíčiace odrody. To robí z lipnice lúčnej čoraz atraktívnejšie riešenie pre silno zaťažované trávniky.
Zmesi kombinujúce C3 a C4
Keďže obe skupiny majú svoje výhody aj nevýhody, ponúka sa otázka kombinovania tráv C3 a C4 do zmesí, ktoré by mohli byť teoreticky zelené počas celého vegetačného obdobia bez výrazných výkyvov. Zatiaľ čo trávy C4 pokryjú letné mesiace, domáce druhy sa postarajú o intenzívnejší rast na jar a na jeseň.
V tomto smere možno v našich podmienkach, hoci zatiaľ iba veľmi obmedzene, využívať predovšetkým prstnatec obyčajný ako prímes do suchovzdorných záťažových zmesí.
Vhodnými druhmi na kombináciu s prstnatcom sú kostrava trsteníkovitá, ktorá by vzhľadom na svoju morfológiu mala byť v zmesi zastúpená vo väčšom podiele, a najmä lipnica lúčna, ktorá zabezpečuje hustotu porastu počas celého vegetačného obdobia. Kombinácia lipnice lúčnej a prstnatca sa hojne využíva v prechodných klimatických pásmach USA pod označením Bluemuda.
Ďalšou možnosťou je prímes mikroďateliny, ktorá prostredníctvom symbiotických baktérií viaže atmosférický dusík a pozitívne prispieva k vyššej druhovej a funkčnej stabilite porastu.
Využitie ďalších druhov v kombinácii s prstnatcom zatiaľ nie je v našich podmienkach dostatočne preskúmané. Keďže sa prstnatec v najteplejších oblastiach strednej Európy už spontánne objavuje v trávnikoch ako burina, bude zaujímavé sledovať, či sa z doteraz často potláčaného druhu postupne nestane cielene využívaná prímes na extrémne teplých a suchých stanovištiach.
Príklady zmesí s prstnatcom obyčajným:
Udržateľná budúcnosť trávnikov v sídlach
Z vývoja teplôt, šľachtenia a spoločenských trendov možno usudzovať, že v budúcnosti môžeme v sídlach očakávať rastúcu popularitu bylinných trávnikov. Tie využívajú odolné dvojklíčnolistové druhy, napríklad skorocel či rebríček, vďaka čomu lepšie hospodária s vodou a zvládajú sucho aj vysoké teploty.
Rásť bude aj využitie ďatelinovín, najmä mikroďateliny, ktoré vo všeobecnosti znižujú celkové nároky na starostlivosť, sú dostupné a často aj esteticky atraktívne.
Na intenzívne zaťažovaných trávnatých plochách v zastavanom území bude rásť obľuba kostravy trsteníkovitej a lipnice lúčnej aj ich kombinácií. Zmesi s prevahou mätonohu trváceho sa pravdepodobne postupne obmedzia najmä na intenzívne udržiavané plochy so závlahou.
Možno očakávať aj postupný nástup prstnatca obyčajného do najteplejších regiónov. Jeho plošné rozšírenie po celom Slovensku je však pre nižšiu odolnosť voči silným mrazom v dohľadnom čase nepravdepodobné.
Hybridný prstnatec TAHOMA31 s mimoriadne jemnými listami a vysokou odolnosťou voči záťaži je primárne prispôsobený klíme prechodných pásiem USA a dokáže čeliť aj teplotám hlboko pod bodom mrazu. Od budúceho roka sa bude v obmedzenom rozsahu pestovať aj v Českej republike.
